Od posledného východu slnka uplynulo dlhých dvadsaťsedem rokov. Takmer tri desaťročia viedli upíri vojnu proti ľudstvu; budovali svoje večné kráľovstvá, zatiaľ čo ničili svet ľudí. Teraz ostáva už len niekoľko nepatrných iskričiek svetla v mori temnoty. Gabriel de León, napoly človek, napoly monštrum a posledný striebrosvätý – brat Strieborného...
Nikdy som naozaj nevedela, kto vlastne som. Na ruke sa mi v kruhu vynímala ornamentálna dýka s vretenom a so stromom. Krk mi vďaka mágii zdobili runy. Moja mama bola severanka a zrejme som pokrvne bola súčasťou niečoho, čomu som ešte úplne nebola schopná porozumieť.
Barbarská orkyňa Viv je už unavená dlhými rokmi neustálych bojov a vandrovania. Naposledy zasekne meč do lebky nepriateľa a vydá sa naprieč novému osudu. Zabudnutá legenda, istý bájny artefakt a nutná dávka nádeje ju zavedú do ulíc mesta Thune, kde si mieni otvoriť prvú kaviareň aj napriek tomu, že tam o káve doposiaľ nikto nepočul. Jej sny o novom...
Od posledného východu slnka uplynulo dlhých dvadsaťsedem rokov. Takmer tri desaťročia viedli upíri vojnu proti ľudstvu; budovali svoje večné kráľovstvá, zatiaľ čo ničili svet ľudí. Teraz ostáva už len niekoľko nepatrných iskričiek svetla v mori temnoty. Gabriel de León, napoly človek, napoly monštrum a posledný striebrosvätý – brat Strieborného...
Tana žije vo svete, v ktorom existujú stenou obohnané Mestá chladu. V nich žije farbistá, dekadentná spoločnosť ľudí a upírov. Jedni túžia po nesmrteľnosti a večnej kráse, druhých trápi neutíchajúci hlad po krvi. Mesto chladu má svoje kúzlo, svoje hrôzy, a predovšetkým svoje pravidlá. A kto raz vojde dovnútra, nesmie už nikdy odísť.
Ženy na celom svete zisťujú, že majú silu. Stačí roztvoriť dlaň, pohnúť prstom a dokážu spôsobiť ukrutnú bolesť či dokonca smrť. Prišiel Deň dievčat, ale ako a kde sa skončí?