55 - James Delargy
Anotácia:
54 obetí... Kto bude číslo 55?
Mestečko Wilbrook leží na okraji rozsiahlych, neprebádaných austrálskych pralesov. Policajný dôstojník Chandler Jenkins má svoj domov rád a je hrdý na to, že vo Wilbrooku vedie neveľké policajné oddelenie. Doteraz riešil iba drobné domáce konflikty a občas sťažnosti na hlučné správanie.
Jedného slnečného, horúceho dňa sa však všetko zmení. Do policajnej budovy vstúpi zranený, zakrvavený muž. Predstaví sa ako Gabriel Johnson a rozpovie seržantovi svoj dramatický príbeh. Vraj ho muž menom Heath ako stopára omámil, uväznil a priviazal na reťaz v zrube kdesi hlboko v horách. Chladnokrvne mu oznámil, že bude číslom 55. A nemá sa báť, že umrie, lebo zakrátko umrie určite.
Keď sa rozbehne pátranie po masovom vrahovi, privedie na políciu starý, čudácky farmár muža, ktorý tvrdí, že sa volá Heath. Neznámy rozpovie seržantovi navlas rovnaký príbeh ako Gabriel. Aj on sa mal stať obeťou číslo 55. Kto z tých dvoch teda vraždil? A aký dôvod na to mal?
Môj názor:
Na tejto knihe je vidieť, že je to autorova prvotina. Najprv spomeniem, čo sa mi páčilo, nech len nekritizujem. Nápad je perfektný - doráňaný muž príde na policajnú stanicu a povie, že utiekol vrahovi. Zakrátko príde ďalší muž a povie presne to isté. Kto teda hovorí pravdu? Lenže to je asi všetko, čo je na knihe dobré.
V prvom rade to nemalo grády. Vy čakáte napínavý triler a ono sa to vlečie a vlečie, celú knihu sa len motáme v kruhu a od 100.tej strany viete, kto je vrahom. Už len aby ho chytili.
Nepáčilo sa mi, ako tam autor "nasilu" vtlačil náboženské veci, hlavne ohľadom dcéry hlavného hrdinu. Načo to bolo dobré? Veď to nemalo s dejom nič spoločné a spomínal to každých 10 strán úplne zbytočne.
Hrozný bol vývoj vzťahu dvoch hlavných hrdinov. Je super, že boli nepriatelia, ale tým pádom to chcelo nejaké budovanie vzťahu, ale zasa sme sa len motali v kruhu. Boli nepriatelia celú knihu a posledných 10 strán ich spojila spoločná minulosť 🙈.
A posledná vec, ktorá sa mi nepáčila je, že nadriadený inšpektor absolútne nepočúval ľudí vo svojom tíme. Hlavný hrdina mu dááááávno hovoril, že stále nemajú relevantné dôkazy o tom, kto je vrah, ale on si išiel svoje. Myslím, že v reálnom živote by za takýto prístup a "marenie vyšetrovania" bol nejako potrestaný. V knihe však bol "hrdinom".
Čo na knihu hovoríte vy? Ako sa vám páčila?