C'est la vie, aneb, Básně o smrti a žití - Matyáš Tachecí
📘Poézia📘
⭐⭐⭐⭐
Anotácia:
Slovné spojenie C´est la vie (selaví) pochádza z francúzštiny. V doslovnom preklade ide o povzdych znamenajúci: "to je život."
Narodil som sa so srdcovou vadou a okamžite po narodení som podstúpil operáciu. Následnú reoperáciu potom ako dvadsaťjedenročný. Nikdy som nepremýšľal nad tým, prečo ja? Skrátka som sa s tým naučil žiť. Premýšľaním nad tým a ľutovaním sám seba by som ničoho nedosiahol, pretože… To je život.
Týmto mottom sa snažím riadiť, pretože sú veci, ktoré ovplyvniť nedokážeme, ako napríklad smrť. Moja zbierka je plná básní o smrti, zabudnutí, čase a ľudských útrapách. Niekomu to bude pripadať depresívne, ale ja v tom vidím istú krásu.
Môj názor:
Ako možno viete, básne nečítam často, pretože z dôb strednej školy mám z básní hrôzu (keď sme mali rozoberať metafory, ja som bola tá, ktorá nemala páru, o čom sa hovorí). Raz za čas (najmä v zimnom období) sa však rada zamýšľam a vtedy mi zbierka básní padne vhod. Téma smrti nie je pre každého, ale musím povedať, že autor sa s tým vyhral veľmi pekne.
Nebudem prezrádzať tému každej jednej básne, ale poviem vám, ktoré sa mne páčili najviac. V prvom rade to bola báseň, ktorej ústrednou témou je myšlienka, že nesmrteľnosť nie je dar, ale prekliatie. Autor sa veľmi pekne pohral so slovami a vyvolal emóciu šťastnú emóciu nad tým, že by sme mali byť radi, že nie sme nesmrteľní a vážiť si každú jednu minútu so svojimi blízkymi.
A druhou básňou, ktorá mi utkvela v pamäti najviac je báseň o tom, že nie to, čo je po smrti, je zlé, ale to, čo je za života. Prišlo mi, že hlavnou myšlienkou tejto básne je to, že to všetko skutočné sa odohrá až po smrti. To mi zasa dalo pozitívnu emóciu (aj keď téma nie je práve pozitívna), že smrti sa netreba báť, lebo život je ťažký preto, aby to, čo nasleduje potom, bolo "vykúpenie".
Knihu jednoznačne odporúčam a autorovi ďakujem za poskytnutie recenzného výtlačku.
Čo na knihu hovoríte vy? Čítali ste ju? Ako sa vám páčila? Ako ste na tom s poéziou?