Dezilúzia - Adam Kováčik
Anotácia:
"Občas musíš zvoliť inú cestu, aby si zistil, či tá, z ktorej si zišiel, bola správna."#nerealista
Poznáte ten pocit, keď ovplyvnený atmosférou, alkoholom, drogami a pýchou začínate mať pocit, že všetci naokolo sú zrazu akísi menší? Že na vás nikto nedočiahne a už nikdy to nebude inak?
Daysona tento pocit dobehol a jeho život na Orave sa v okamihu ocitá v troskách. Aby unikol pred zodpovednosťou a spomienkami, odchádza zo Slovenska pracovať na Floridu do hotela tety Ruth. Je však ako hlodavec, ktorý sa neúspešne snaží uniknúť z neustále sa točiaceho kolesa... Len čo trochu vybočí, je späť. Drogy, zábava, dílovanie... a láska. Bol som v tejto chvíli nesmierne šťastný. Konečne nájdený, nepolapiteľný, v prúde rýchlo ubiehajúceho života. Jeden múdry človek mi však raz povedal: "Nehľadaj rozptýlenia, ktoré dokážu rozptýliť celý tvoj život." Myslím si, že mal pravdu.
Dezilúzia je príbehom o priateľstvách, nádeji, šťastí a nešťastí. O zradách, závisti, paranoji aj pádoch. Drsné rozprávanie inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré s vami zamáva a otvorí vám oči. Aj takto môže u niekoho vyzerať realita bežných dní.
Môj názor:
Z knihy mám zmiešané pocity. Na jednej strane sa mi páčil námet - chalan z malého mesta uteká od svojich problémov a ide za tetou na Floridu, kde začne nový život. Čakali by sme niečo, z čoho si môžeme vziať ponaučenie alebo sa inšpirovať.
Lenže on, bohužiaľ, vôbec nezačne nový život. Robí dookola to isté, stále rovnaké chyby, dokonca by som povedala, že po prvej kapitole sa kniha mala ukončiť a mal ostať na Slovensku. Bolo by mu lepšie. Hlavný hrdina je jednoducho nepoučiteľný človek, ktorému v podstate ani neželáte dobré.
Lebo ak sa mu niečo dobré v živote stane, tak to zahodí a nechá tak. A ide si zasa po svojom robiť to, kvôli čomu zo Slovenska utekal, pričom dostal príležitosť, ktorú by iný človek využil na 200 percent. Koniec je celkom predvídateľný (veď ako inak by to už len mohlo dopadnúť, ak chceme mať na konci nejaký zvrat). Neviem, asi nie som cieľovka tejto knihy, lebo nepochopila som, čo tým chcel autor povedať.
Musím však vyzdvihnúť citáty medzi kapitolami, ktoré krásne zapadli do príbehu a umocňujú zážitok z knihy (ak sa to dá tak nazvať, lebo ja som celú knihu na hlavnú postavu v duchu kričala, aby sa už konečne spamätal z toho sna).
Čo na knihu hovoríte vy? Čítali ste ju?