Dívka č. 37 - Christian Gálvez

📘Historický román📘

⭐⭐⭐⭐⭐

Anotácia:

Jeden telefonát. Jeden nájdený preukaz nacistického vojaka. A v ňom jedna rukou pripísaná veta, ktorá v roku 2019 vnútri jeho mladej nálezkyne rozpúta doslova búrku: Hannah, dievča č. 37. G. Wolf.

Meno Wolf náhle vystúpi na povrch ako základné vodítko. Prostredníctvom neho sa Hannah ponorí do osudu svojej babičky Hannah, ktorá ako malá prežila druhú svetovú vojnu v nacistami okupovanom Taliansku s touto rodinnou odyseou sa svojej vnučke nikdy nezverila.

Minulosť a súčasnosť sa pre Hannah stretávajú v jedinom meste: vo Florencii, meste mostov nad riekou Arno, ktoré sa v roku 1944 stali svedkami krutostí a barbarstva páchaných nacistami. Bolo však aj miestom, kde statoční muži a ženy zachraňovali nielen životy ohrozených Židov, partizánov a kohokoľvek, kto sa ocitol v zlom čase na zlom mieste, ale tiež vzácne umelecké pamiatky a kultúrny odkaz.

Pár statočných, ktorí do temnoty zúriaceho vojnového konfliktu vnášali pomyselný lúč svetla. Román prekypujúci vášnivou láskou k životu v strhujúcom tempe vynáša na svetlo zabudnutý osud nemeckého konzula v Taliansku Gerharda Wolfa a udalosti, ktorých dôsledky sa aj v dnešnej dobe dajú vnímať ako varovanie. Je súčasne aj poctou človeku, ktorý navzdory riziku pomáhal všetkým okolo seba a pred zničením zachránil tiež Ponte Vecchio, najslávnejší most vo Florencii. 

Môj názor:

"Môže človek zdediť traumatickú spomienku? Vedci dokázali, že niektoré strachy sa môžu dediť z generácie na generáciu."

Knihám o druhej svetovej vojne sa v poslednej dobe vyhýbam, lebo zle znášam to, čo sa na ľuďoch páchalo a aké to malo dôsledky. Avšak do tejto knihy som sa pustila, pretože sa odohráva v najkrajšom (a mojom srdcovom) talianskom meste - Florencii.

To, čo sa dialo v nacistickom Taliansku, ako sa ľudia k sebe správali a aké to malo dôsledky, ma veľmi prekvapilo. Napriek tomu sa medzi nimi našli takí, ktorí si navzájom pomáhali. Jedným z nich bol nemecký konzul vo Florencii - Gerhard Wolf.

Aj keď sú v knihe opísané nehorázne zverstvá a opísané sú celkom podrobne, páčila sa mi. Chcela som sa dozvedieť príbeh Gerharda Wolfa a prečo má tento človek plaketu na najznámejšom florentskom moste. Je celkom smutné, že o ňom nevieme viac, pretože tento človek si to zaslúži.

Veľmi sa mi páčil príbeh Hannah a ako sa snažila s pomocou známych, ale aj neznámych, dozvedieť sa o babičkinej minulosti čo najviac. Zároveň myšlienka toho, že človek môže po svojich predkoch zdediť traumatickú myšlienku je pre mňa neskutočne zaujímavá a je to niečo, čomu by som aj dokázala uveriť.

Rozhodne túto knihu odporúčam všetkým čitateľom kníh z obdobia 2. svetovej vojny. Minimálne kvôli tomu, že si to príbeh Gerharda Wolfa naozaj zaslúži.

A čo vy? Čítali ste knihu? Ako sa vám páčila?