Šikmý kostel - Karin Lednická

📘Historický román📘

⭐⭐⭐⭐⭐

Podtitul knihy zahŕňa príbeh o niekdajšej dedine, ktorá vystavala svoj rozkvet na ťažbe uhlia, aby o storočie neskôr prišla do nedostatku – tiež kvôli ťažbe uhlia. Dnes už z výstavných budov a monumentálnej katedrály neostalo nič. Len šikmý kostol, ktorý strmo a varovne čnie do pustej krajiny.

Kniha začína obrovským baníckym nešťastím roku 1894, ktoré drsne zasiahlo do života obyvateľov celého kraja. Patria medzi nich aj hrdinovia tejto knihy, ktorých pohnuté osudy môžeme sledovať nasledujúce štvrťstoročie.

Barbora, Julka a Ludwik sú predstaviteľmi troch úplne odlišných dejových línií, ktoré se však na viacerých miestach prepletajú a vytvárajú plastický obraz polozabudnutých časov, ktorých drsnosť je pre dnešného čitateľa v mnohých ohľadoch takmer nepredstaviteľná. Každý z hrdinov čelí životným výzvam po svojom: niekto sa im trpko poddáva, iný sa snaží chopiť šance, ktorú mu daná doba ponúka. Do všetkých osudov však opakovane a nemilosrdne zasahujú veľké dejiny, ktoré úsilie obyčajného človeka môžu jednoducho premeniť na prach. Alebo aj nie.

Príbeh je vystavaný na skutočných udalostiach, z ktorých mnohé doposiaľ neboli v českej románovej tvorbe spracované. Rozprávanie ubieha v dramatickom tempe a natoľko autenticky, že sa dej pred očami čitateľa mnohokrát mení na film zaznamenávajúci aj to, čo donedávna zostávalo skryté v trinástej komnate českej histórie.

Dej knihy sa odohráva v obci Karwiná, kde sa generácie silných žien potýkajú s neľahkým osudom. Autorka opísala niekoľkodňovú soľnú púť do Wieliczky, ktorú kedysi ženy absolvovali, aby odtiaľ priniesli lacnú soľ. Táto pasáž bola pre mňa ako ženu obzvlášť náročná na spracovanie práve kvôli autorkiným verným opisom zranení a beznádeje, ktorú vtedy ženy cítili. Nehovoriac o ich mužoch, ktorí ostali doma a museli sa pár týždňov starať o celú domácnosť, ale popritom aj pracovať s vedomím, či a kedy sa ich ženy vrátia domov.

Mužská práca v uhoľných baniach a následne obrovské nešťastie, je samostatnou kapitolou. Ťažké príbehy žien, ktoré sa z dňa na deň stanú samoživiteľkami a z ktorých väčšina nakoniec podľahne vábeniu odísť za "ľahším" životom do miest.

Kniha Šikmý kostel ožíva každou stranou. Pri čítaní som si vedela dokonale predstaviť každú scénu, všetky postavy, dialógy, prostredie. Miestami som mala pocit, že pozerám film. Autorka má obrovský dar opísať situácie tak, že čitateľ sa do deja prenesie a všetky emócie prežíva spolu s postavami. Tlieskam a púšťam sa do druhej časti.  

Čítali ste knihu? Ako sa vám páčila? Čo by ste mi od autorky ešte odporučili?