Země trvá - George R. Stewart
📘Sci-fi📘
⭐⭐⭐⭐
Anotácia:
Chata bola pre Isherwooda Williamse vždy zvláštnym miestom, útočiskom pred požiadavkami spoločnosti. Jedného dňa ho však pri túre uštkol štrkáč a samota, po ktorej tak túžil, nadobudla hrozivého významu.
Niekoľko dní bol chorý a blúznil. V jednu chvíľu sa prebudil a zistil, že naňho z dverí chaty hľadia dvaja cudzí ľudia. Kupodivu mu však neponúkli pomoc, ale vydesene utiekli. Zanedlho potom začal Ish kašľať. Trpel zimnicou a horúčkou a na koži sa mu objavila vyrážka podobná osýpkam.
Bol jedným z mála, ktorí túto zvláštnu chorobu prežili, ale to ešte nevedel. Keď sa konečne cítil byť zdravý, zamieril domov – a takmer okamžite si všimol, že je niečo inak. Bolo to zlovestné. Na ceste ho nepredbiehali autá, neďaleká benzínka vyzerala opustene a na kraji cesty neďaleko malého mestečka uvidel mŕtvolu.
Bez rádia a telefónu nemal Ish o náhlom zániku ľudstva ani tušenie. Unikol smrti, ale nemohol uniknúť katastrofe – a teraz si uvedomil, že ho zaujíma, ako dlho bude trvať, než z povrchu zeme zmiznú všetky stopy civilizácie.
Môj názor:
Toto je veľmi zaujímavá kniha najmä tým, aké myšlienky sú v nej. Začiatok bol síce pre mňa trochu zdĺhavý a pripomínal mi seriál, ktorý som niekedy pozerala: "Čo sa stane so Zemou po tom, čo zomrie posledný človek". Toto je v skratke asi prvá tretina knihy. Nehovorím, že je to nudné, len mi to prišlo jednotvárne, pretože to boli vlastne len opisy celej Ameriky - aká budova obrástla machom, ktorý most už neexistuje, atď.
Na rozdiel od tohto začiatku bol však zbytok knihy extrémne zaujímavý. Existujú na Zemi ešte aj iní ľudia? Koľko ich prežilo? Vynára sa nám milión otázok, ktoré sú postupne zodpovedané.
Čo ma však zaujalo najviac, bola myšlienka toho, ako sa ľudia po 20-tich rokoch "spamätali" a starší museli mladších naučiť úplne základy prežitia, ako napríklad vyrobiť si oštep z čo najjednoduchších materiálov. Pretože tým, že sa im minuli všetky zdroje, museli sa naučiť loviť ako v "dobe kamennej" - len pomocou vecí, ktoré sami vyrobia.
Toto mi na celej knihe prišlo desivé - technologicky vyspelá civilizácia sa musela skoro z "dňa na deň" vrátiť o tisícročia naspäť a začať budovať základy len s tým, čo vedeli. Čo myslíte? Dokázali by sme také niečo ako ľudstvo prežiť?
Čo na knihu hovoríte vy? Čítali ste ju alebo sa ešte len chystáte?